Turín/Bratislava
31. januára (TASR) - O tom, ako sa môžu mýliť kritici posudzujúci
umelecká diela, svedčí aj prípad opery Bohéma talianskeho hudobného
skladateľa Giacoma Pucciniho (1858 - 1924). Premiéra sa pod taktovkou
dirigenta Artura Toscaniniho uskutočnila v Turíne 1. februára 1896, pred
130 rokmi.
Opera bola príkladom verizmu, umeleckého smeru z konca 19. storočia,
ktorý čerpal námety z každodenného života a pokúšal sa o pravdivý obraz
skutočnosti. Puccini však dielo po hudobnej stránke obohatil viacerými
až impresionistickými detailmi, čím prekonal aj samotný verizmus.
O poradí štvrtej Pucciniho opere sa po premiére v dobovej tlači písalo
výrazne kriticky. Carlo Bersezio v denníku La Stampa jej predpovedal
rýchly odchod z programov operných domov. „Bohéma zanecháva sotva
dojem v mysli poslucháča a rovnako nevýznamné budú aj stopy, ktoré po
nej ostanú v dejinách hudobného divadla,“ uviedol Bersezio.
Kritický príspevok sa objavil aj v Gazzetta del Popolo, alebo vo
viedenských novinách Neue freie Presse, v ktorých rakúsko-český hudobný
kritik, teoretik a estetik Eduard Hanslick okrem iného napísal: „Neúčelné použitie ošklivého len preto, že je to ošklivé.“
Už zakrátko po premiére sa však ukázalo, ako sa kritici mýlili. V
samotnom turínskom divadle Teatro Regio museli zmeniť na naliehanie
publika program. Namiesto ôsmich uvedení Bohémy sa opera za prvý mesiac
odohrala 24-krát. Úspech zaznamenal Puccini s Bohémou aj 23. februára
1896 v Ríme.
K najväčšiemu obratu vnímania Bohémy však nastal v apríli toho roku v
Palerme, kde si publikum vynútilo potleskom zopakovanie celej poslednej
scény. V decembri 1896 sa Bohéma dočkala prvého uvedenia mimo Talianska -
v argentínskom Buenos Aires. Od roku 1997 zaznamenala úspech v Moskve,
Londýne, Viedni a v júni 1898 aj v Opéra-comique v Paríži.
Námet na operu Puccini najprv odmietol, ale v roku 1895 začal na ňom
intenzívne pracovať. Na rovnakom námete pracoval aj jeho kolega Ruggiero
Leoncavalla, čo vyvolalo medzi skladateľmi dlhodobú roztržku. O libreto
Pucciniho Bohémy sa postarali Luigi Illica a Giuseppe Giacosa.
Vychádzali z knihy Henriho Murgera (1822 - 1861) Zo života parížskej
bohémy, ktorá prvýkrát v kompletnom vydaní vyšla v roku 1951.
Opera má štyri dejstvá a jej dej sa odohráva okolo roku 1830 v Paríži.
Rozpráva príbeh štyroch nemajetných umelcov oddávajúcich sa bohémskemu
spôsobu života. Jeden z nich, maliar Rodolfo, sa zamiluje do chudobnej
krajčírky Mimi. Ich šťastie je však ohrozené, keď sa Rodolfo dozvie, že
Mim je vážne chorá.
Rodolfo si bolestne uvedomuje, že nedokáže Mim poskytnúť starostlivosť,
ktorú potrebuje, a tak sa od nej odlúči. Keď choroba naplno prepukne,
Mim sa vráti do jeho podkrovného bytu. Radostne sa opäť stretnú, ale
napriek starostlivosti Rodolfa a jeho priateľov Mim zomiera.
Na Slovensku uviedli Bohému prvýkrát 7. septembra 1922 v SND v hudobnom
naštudovaní Milana Zunu a v réžii Jozefa Munclingera. Košická premiéra
sa uskutočnila 22. novembra 1947 v Národnom divadle Košice. Hudobne ju
naštudoval dirigent a hudobný skladateľ Juraj Viliam Schöffer a réžie sa
ujal Enrico Manni.
Medzi pôsobivé slovenské naštudovanie Bohémy v Opere SND malo premiéru v
2014 pod vedením uznávaného nemeckého režiséra Petra Konwitschného. V
roku 2016 ju uviedli opäť v Národnom divadle Košice pod režisérskou
taktovkou českého divadelníka Michaela Taranta.